Stolica, ako najvyšší bod Stolických vrchov i Slovenského rudohoria, sa týči do výšky 1 477 m n. m. Nápad s výstupom na tento kopec sme mali v hlavách už dlhší čas. Stolické vrchy sú menej navštevované, než Vsoké Tatry alebo Malá Fatra, avšak o to viac sme sa tešili na pripravované dobrodružstvo. Ponúkame vám inšpiráciu týmto jedinečným tipom na výlet, ktorý sa nám nakoniec viac než zapáčil.

Sedlo Javorinka ako štartovací bod výpravy

Ešte pred zahájením prvotnej tvorby plánov je nutné podotknúť, že výraz „Stolica“ zadávajte do vyhľadávača Google vždy aj s prívlastkom „turistika“, či „tip na výlet“. Pri samostatnom zadávaní by ste sa mohli dozvedieť veci, ktoré ste pôvodne vedieť nechceli a vidieť obrázky, čo ostanú rezonovať ešte dlho po zavretí prehliadača.

Po prvotnom spamätaní sa z výsledkov na internete prechádzame autom naprieč Horehroním. Daný región má v sebe jedinečné čaro a obce ako Heľpa, Pohorelá, či Šumiac len dotvárajú neopakovateľnú atmosféru. V Červenej Skale odbočíme do prava a okamžite sa mení prostedie. Kľukatou cestou sa dostávame k sedlu Javorinka v nadmorskej výške 942 m. Na odstavnej ploche sme len my, takže dnes očakávame pomerne súkromný výstup.

Nastupujeme na červenú trasu predstavujúcu Rudnú magistrálu. Tá nám bude robiť spoločnosť drvivú väčšinu dnešného turistického snaženia. Rudná magistrála začína až v bájnych Zlatých Moravciach a končí práve na Stolici. Ako kráčame po naplánovanej trase oceňujeme príjemné stúpanie. Veď na nasledujúcich približných 18 kilometroch nás čaká prevýšenie s hodnotou mierne presahujúcou 500 výškových metrov.

Rudná magistrála vedie prírodou poznačenou človekom

Prechádzame okolo turistického smerovníka označujúceho lokalitu Šumiacka priehyba. Hodnota nadmorskej výšky je na úrovni 1 060 m. Skutočne ide o príjemné stúpanie. O to viac si môžeme vychutnávať aj prvotné výhľady na Kráľovu hoľu. Niekedy miesto, od ktorého nemáte príliš vysoké očakávania vám doslova vyrazí dych a dá kopačku z otočky na štýl Chucka Norrisa. Míňame aj Telgártsku priehybku a bližime sa ku Chate Jana. Momentálne nie sme unavení, takže horskú stavbu dnes nenavštívime.

Postupne vychádzame z lesa a ponúka sa výhľad na Slanské sedlo a obrysy Stolice (znie to znepokojivo, keď človek nevie kontext). Sme trochu rozladení zo scenérie, kde hrajú prím takmer úplne vyrúbané početné lesné plochy. Rozsah výrubu je značný, čo len s námahou kryjú občasné snahy s výsadbou nových stromov. Pokiaľ by mi niekto povedal, že sa tadiaľto včera prehnal orkán na steroidoch z čias Východného Nemecka, veril by som mu.

S nádejou na lepšie zajtrajšky lesného hospodárstva dosahujeme Slanské sedlo. Výška 1 246 m n. m. je stále nízka hodnota, na to koľko kilometrov sme už prešli. Leží tu prístrešok, kde si spravíme dlhšiu prestávku a občerstvíme sa pred záverečným výstupom na najvyšší bod Stolických vrchov. Týmto miestom prechádza aj turistický chodník modrej farby. Vďaka nemu sa viete dostať až na hranicu Národného parku Slovenský raj, resp. opačným smerom do Slavošoviec.

Na Stolici s absenciou výhľadov

Od Slanského sedla pokračujeme ďalej Rudnou magistrálou. Najbližší cieľ predstavuje sedlo Harová. Cestou obdivujeme panoramatické pohľady do ďaleka. Aj napriek zvláštnemu tunajšiemu lesnému hospodáreniu ponúkajú Stolické vrchy jedinečné možnosti na vyhotovenie fotografií, kde hrajú hlavnú úlohu Muránska planina i Nízke Tatry. Po niekoľkých minútach sme pri spomínanom sedle. Odbočíme vľavo. Počas nasledujúceho úseku absolvujeme stúpanie, ktoré nám doteraz chýbalo.

Sme v lese a s orientáciou pomáha hustá sieť turistických značiek. V aktuálnej lokalite nie je veľmi zrejmá cesta podľa vychodenej trasy. Ideme okolo prameňa a, samozrejme, z neho pijem. Treba vedieť kontext, ale áno, môžem smelo povedať, že som pil vodu zo Stolice. Po primitívnom premostení pokračujeme a čoskoro máme na dohľad vrcholovú tabuľu označujúcu dnešný turistický cieľ i slovenský dvojkríž. Urobíme si niekoľko záberov na pamiatku. Absencia akýchkoľvek výhľadov zamrzí, avšak máme eso v rukáve.

Prejdeme smerom ku Jánošíkovej skale na lúku. Tu sa naskytne pohľad, čo skutočne treba zažiť na vlastné oči. Neuveriteľný výhľad na Kráľovu hoľu s Vysokými Tatrami, kde máme ako na dlani samotný Gerlachovský štýl. Daná scenéria i kompozícia je dych berúca a predstavuje pomyselný zlatý klinec výstupu. Len tak stojíme a nechápeme. Po tom, čo opäť precitneme do reality, vrátime sa na Stolicu. Odtiaľ modrým chodníkom začneme so zostupom ku Slanskému sedlu.

Ako kráčame, ešte si vychutnávame kontúry Vysokých Tatier v popredí. Postupne sa strácajú, avšak spomienky na ne ostanú ešte dlho vryté do pamäte viac než Meliškove hlášky. Čoskoro sme pri sedle, kde stretávame prvých ľudí na tejto ceste. Predpoklady súkromného výstupu sa takmer do bodky vyplnili. Cestou dole hodnotíme naše dnešného pôsobenie v Stolických vrchoch. Tie zanechávajú prevažne pozitívne ohlasy a snáď sa sem v blízkej budúcnosti opäť vrátime. Je toho ešte veľa čo objavovať v tejto oblasti!