Vedeli ste, že v minulosti bol Kriváň atraktívny pre ľudí vďaka náleziskám zlata? Zlato, striebro, cín a ďalšie iné rudy si podmanili v predchádzajúcich dobách množstvo hľadačov cenných kovov. Poďme sa bližšie pozrieť na ošiaľ trvajúci od 14. až do začiatku 19. storočia.
Máloktorý vrch má v našej kultúre a ľudovej tvorbe väčší význam ako práve vysokotatranský Kriváň. Charakteristický naklonený tvar vrcholu a dlhotrvajúce presvedčenie o tom, že sa jedná o najvyšší bod na nášho územia, ho predurčili k hlavným úlohám mnohých legiend a básní. V podstate môžeme hovoriť o vysokohorskom crème de la crème. Pri súčasnom výstupe si len ťažko vieme predstaviť akú úlohu zohrával v predchádzajúcich storočiach.
Počiatky baníctva v Tatrách
V minulosti sa Tatry spájali primárne s nehostinným prostredím. Vtedajší obyvatelia nemali zvlášť silné pohnútky ísť do hôr. Prioritou bola práca na poli a starostlivosť o celé panoptikum hospodárskych zvierat. Situácia sa mierne začala meniť v 14. storočí, keď sa hory stali atraktívne pre hľadačov cenných kovov a prospektorov. Prospektori boli predchodovia súčasných geológov. V daných časoch im prischol ešte iný názov – hincovia. Preto dnes v Tatrách nájdeme lokality ako Veľké Hincovo pleso, Hincovo sedlo, Hincove oká atď. Skratku „atď.“ umne používame, keď sa minú ďalšie nápady na pokračovanie.
Na slovenskej strane Tatier boli z pohľadu ťažby najvýznamnejšie tri lokality (ťažilo sa aj z poľskej strany). Tou najdôležitejšou bol Kriváň. Podľa záznamov už od 15. storočia boli aktívne bane v Škaredom žľabe, Banskom žľabe a v časti Krivánskych baní. Všetky niesli frajerské írečité slovenské názvy ako Krámev, Do stúp či Banička. Najvyššie položená štôlňa Terézia, kde ťažili, sa nachádzala len približne 50 m pod vrcholom Kriváňa.
Vplyv Jakoba Fuggera
Vo vtedajšej Európe 15. storočia mal svoje siete rozhodené po všetkých kútoch kontinentu aj samotný obchodník a finančník Jakob Fugger. Všetko to začalo rodinným podnikom s textilom v Taliansku. Neskôr s bratmi začali hrať vyššiu ligu a finančne pomáhali Habsburgovcom. Okrem monopolného vplyvu na obchod s meďou pomohol so vzostupom Karolovi I., a financoval aj kráľovské manželstvá.
Mnohé skúsenosti s ťažbou drahých kovov po Európe chcel využiť aj vo vtedajšom Uhorsku, presnejšie na jeho samom severe. V krivánskych baniach videl tento Nemec väčší potenciál ako Golonka v obložených chlebíčkoch. Predstavy o nekonečných „horách“ zlata by učarovali nejednému ťažiarovi.
Neskôr však uhorský Ferdinand I. predmetné chlebíčky, teda bane, zoštátnil. Cisár Maximilián nariadil hĺbiť ďalšie štôlne. Predstavy Habsburgovcov však ostali nenaplnené a postupne bane opustili z dôvodu ich nerentabilnosti. Jakob Fugger pravdepodobne stratu svojich baní ani veľmi neoplakal. Možno to bolo tým, že už bol po smrti.
Ukončenie zlatej horúčky
Posledný záznam o ťažbe na Kriváni nájdeme v roku 1811. Je zaujímavosťou, že za celý čas trvania ťažby sa získalo približne 50 kg zlata. Či je to veľa alebo málo, nechám na vás. Pravdou však je, že sa jednalo o jednu z najvyšších rýdzostí zlata vo vtedajšom Uhorsku. Predpokladá sa, že Kriváň v sebe ukrýva ešte dva až tri krát toľko, čo sa vyťažilo.
Pozostatky banskej činnosti ostávajú v danej oblasti do dnešných dní. Či už sa jedná o početné množstvo zavalených štôlní alebo názvov ako Banský žľab alebo obce Podbanské. Tak či onak, Kriváň má za sebou bohatú minulosť a právom mu patrí pevné postavenie v našej histórii, ako Golonkovi v Smotánke.
