Kriváň sa radí medzi povinné turistické výstup vo Vysokých Tatrách. Jeho charakteristický tvar a nadmorská výška dosahujúca 2 494 m, láka na vrchol zástupy turistov. Nesmieme zabudnúť ani na podmanivé panoramatické výhľady na okolie. Z úvodného opisu je možné dedukovať recept na skvelé turistické dobrodružstvo. O všetkom sme sa chceli presvedčiť na vlastnej koži a preto sme vyrazili k Trom studničkám.
Parkovisko Tri studničky je od rána takmer plné
Máloktorý vrch má v slovenskej kultúre také silné postavenie ako tatranský Kriváň. Či už ide o ľudové piesne, maľby alebo obdobnú symboliku. Kriváň v minulosti priťahoval zlatokopov i výskumníkov. Éra ťažby v tejto oblasti je síce nenávratne preč, avšak za pokladmi v podobe výhľadov sa dá ísť v súčasnosti po turistickej trase. Spektakulárny pútavý úvod s literárnym premostením máme za sebou, takže sa môžeme ponoriť do realizovaného výstupu.
Kriváň je okrem iného známy početnými húfmi návštevníkov mieriacimi na tento výškový bod. Výstup sme si z tohto dôvodu naplánovali počas pracovného týždňa v polovici augusta. Víkendové návštevy nie sú veľmi rozdielne od počtu ľudí na Václavskom námestí. Skoro ráno prichádzame na parkovisko Tri studničky. Odtiaľ viete pohodlne začať s výstupom (druhou možnosťou je smer od Štrbského plesa).
Prvé prekvapenie nastáva pri zistení, že je voľných už len niekoľko parkovacích miest. To je len 6:00 hodín ráno. Cez víkend tu musí byť väčší masaker ako vo filmovej sérii SAW. Upravíme si svoje turistické oblečenie a napojíme sa na zelený turistický chodník. Dnešné teploty majú atakovať 30 stupňov celziových, čo znamená nezabudnúť na zvýšený prísun tekutín. Áno, ráta sa aj pivo!
Zelenou trasou ku rázcestiu v Krivánskom žľabe
Turistický výstup na Kriváň nie je náročný na kilometre, avšak o to viac sa treba pripraviť na stúpanie. Celkovo musíme dnes prejsť viac než 1 400 výškových metrov. Bez okolkov postupne odkrajujeme jeden meter za druhým. Aktuálne kráčanie je predovšetkým o stúpaní a predbiehaní oddychujúcich turistov. Otváram si ešte pomerne vychladený chmeľový nápoj a nahlas rozmýšlam o tom, akou veľkou škodou je absencia horskej chaty pod Kriváňom. Toto by bol ideálny biznisplán, takže pokiaľ sa niekto inšpiruje a zrealizuje ho, nezabudnite odkiaľ máte nápad!
Telesné schránky sú už pomerne dobre zahriate po úvodnom stúpaní a čoskoro v okolí vrchu Grúnik vidíme jedinečnú zakrivenú siluetu cieľového bodu. Spravíme si kratšiu prestávku, aby sme doplnili ďalšiu energiu. Pred nami je len veľmi málo turistov, čo je pomerne raritné v tejto časti výstupu. Občas sa otočíme kvôli výhľadom na Liptov a hrebeň Nízkych Tatier. Kráľova hoľa je podmanivá zo všetkých strán.
Teplota vzdchu stúpa aj napriek našej aktuálnej výške presahujúcej 1 900 m n. m. V tomto bode sa výraznejšie prejavuje dôležitosť vlastnenia vyššieho objemu tekutín, keďže počas cesty vidíme len jeden drobný potôčik. Ten však vyzerá, že má najlepšie už za sebou a bol by rád, keby sa z neho vyparili aj tie posledné decilitre vody, ktoré ostali a nechali ho v pokoji vyschnúť. Dostávame sa ku smerovníku s označením „Rázcestie v Krivánskom žľabe“.
Hľadáte protišmykové návleky na zimu? Decathlon má odpoveď!
Pomedzi skaly na vrchol Kriváňa
Ku rázcestiu nám to trvalo od Troch studničiek rovné 3 hodiny. Po pauze meníme zelenú farbu chodníka na modrú. Stúpanie a nasledujúce úseky vyzerajú akčnejšie ako piatok na Markíze. Čoskoro sme nútení využívať všetky končatiny v ceste na vrchol. Pri niektorých pasážach si myslím, že by sa uživili aj fixné reťaze. Prechádzame Malým Kriváňom s hodnotou 2 334 m n. m. Stúpanie je neustále výživné a potím sa viac než obsluha vysokých pecí v priemerných železiarňach. Prechádzame Daxnerovym sedlom a o niekoľko desiatok minút začneme v diaľke rozoznávať vrcholový dvojkríž. Okrem neho rozoznávame aj zástupy ďalších turistov. Nuž, to je daň pekného miesta.
Ostávajú posledné metre a s vypätím všetkých síl konečne zdolávame Kriváň! Trvalo nám to 4 hodiny a 10 minút poriadnej makačky, potu, i striedmeho hrešenia. Výsledok však jednoznačne stojí za to a odmenou sú pohľady na nespočetné vrcholy i doliny Tatier okolo. Aj by som to vyjadril nejakým literárne pôvabným opisom ale nedá sa. Treba zažiť. Keď sa na mikrosekundu uvoľní miesto pri dvojkríži, rýchlo spravíme invervenciu a vyhotovíme niekoľko spomienkových fotografií. Ideme si sadnúť vedľa a rozjímame nad krajinou pod nami.
Približne po polhodine hodíme opät ruksaky na seba a nohy tvrdšie ako prešovský betón znova uvádzame do prevádzkovej teploty. Predpokladáme, že cesta dole bude taktiež zaujímavá. Nestrácame teda čas a s euforickými pocitmi schádzame tou istou trasou. Výstup na Kriváň hodnotíme jedným z tých s označením „must be“. Pokiaľ ste na tomto mieste ešte neboli, určite to pri vhodnej príležitosti zmeňte a nebudete ľutovať.
