V Západných Tatrách existuje niekoľko klasických okruhov. Medzi tie frekventovanejšie patrí výstup na Ostrý Roháč cez Volovec, prípadne Baníkov cez Hrubú kopu a Tri kopy. My sme sa tentokrát zamerali na ich najvyšší vrch – Bystrú. Jej výška 2 248 m n. m. láka mnohých návštevníkov. Paradoxne ich svojou polohou zároveň aj odrádza.
Vyrážame skoro ráno do Podbanského, kde je veľké záchytné parkovisko. Po príjazde usudzujeme, že stred týždňa je pre túto časť Tatier ideálnym časom, pokiaľ obľubujete turistické výstupy bez zástupov ostatných turistov. Obliečeme na seba niečo turistické, prehodíme ruksaky na chrbát, otvorím pivo a môžeme kráčať. Je presne 6:20 a čaká nás približne 8 hodinový okruh.
Vchádzame do Kamenistej doliny
Prvými dúškami chmeľového nápoja prekvapím telo hneď z rána a preraďujem do pomyselnej dvojky. Napojíme sa na modrý značený chodník smerujúci do Kamenistej doliny. Po niekoľkých krokoch vidíme, že do rána muselo kvalitne popršať. Naše nohavice, ponožky a topánky hlásia stav núdze. Žmýkame veci a vraciame vodu späť prírode.
Predierame sa húštinou a rôznymi popadanými stromami. Evidentne tadiaľto veľa ľudí nechodí. Prichádzame k úseku, kde muselo byť počas zimy lavínové El Dorádo. Turistický chodník je neprehľadný, takže improvizujeme a ideme, kadiaľ sa dá prepchať. Toto by bola výzva aj pre Messnera. Úspešne zdolávame kritický úsek a môžeme si čoskoro vychutnávať pohľad na Kamenistú dolinu. Z jednej strany Kotlová a z druhej Holý vrch a Grešovo dotvárajú jedinečnú atmosféru. Kamenistá dolina má približne 7 km, avšak nudiť sa nebudete, pretože žmýkať a obdivovať je stále čo.
Smerom na Pyšné sedlo, kde končí dolina, sa vyskytuje hmla, oproti ktorej bledne závisťou aj pomyselné prirovnanie k mlieku. Pyšné sedlo dosahuje 1 791 m n. m. a vidíme odtiaľo krásne zábery na poľskú stranu. Vlastne nevidíme. Všade je hmla. Odfotíme sa pri smerovníku, niečo zjeme a pohýname naše telesné schránky ďalej. Aktuálne stúpanie po červenej trase dá trochu zabrať a zvyšujúca intenzita rýchlosti vetra nám tiež veľmi nepomáha. To nevadí, aspoň robíme nejaké atmosferické snímky, kde hrá prím hmla.
Vrchol Bystrej
Časom opäť prídeme na modrý chodník a ten nás má doviezť k dnešnému cieľu – Bystrej. Ani sa nenazdáme a vidíme smerovník s výškou 2 248 m n. m., vtedy vieme, že sme správne. Absencia výhľadov na vrchole mierne zamrzí, takže sa usadíme do závetria a čakáme, kým sa odhalí okolie (pozn. neodhalí sa). Stretávame staršiu Poľku a pýtam sa jej odkiaľ ide. Ukazuje nejakú čiernu trasu na turistickej mape a zrazu som rád aj za našu Kamenistú dolinu.
Vysoká oblačnosť sa nechce rozlúčiť s Bystrou, tak to musíme urobiť my. Napojíme sa na žltý chodník, ktorý by nás mal doviezť až na Tatranskú magistrálu. Začneme klesať a po pár minútach sa pred nami začne odohrávať doslova prírodné divadlo na úrovni milánskeho Teatro alla Scala. Oblaky prelievajúce sa z Kamenistej doliny do Bystrej doliny, v pozadí s Nižnou Bystrou a Ježovou, tvoria úchvatné scenérie. Toto je jednoznačne najkrajšia časť dnešného turistického výstupu.
Bystrá dolina ponúka mnohé krásy
V tomto úseku prekvapí prudké klesanie. Miestami robíme prestávky a sledujeme Veľké Bystré pleso, Dlhé Bystré pleso a aj mini fliačik v podobe Nižného Bystrého plesa. Veľmi sa nezdržujeme, kedže je pre nami ešte veľa kilometrov Bystrou dolinou. Vchádzame do pásma lesa a hustý porast nás drží na pozore, aby sa niekde nenachádzal ten pán, čo zbiera čučoriedky v huňatom kožuchu. Veľmi ho tu nemá kto vyrušiť. V Kamenistej doline sme stretli presne 0, slovom nula ľudí a Bystrej doline len jedného človeka.
Sem-tam sa napijeme z potoka kopírujúceho turistickú trasu a veríme, že sa nestretneme spoločne na infekčnom oddelení. Po viac ako piatich kilometroch vychádzame z doliny a oddychujeme pod prístreškom. V tomto bode sa križuje „naša“ žltá trasa s červeným turistickým chodníkom.
Napojíme sa teda naň a ideme smer Podbanské. Teda aspoň sme si mysleli, že sme na červenej trase predstavujúcu Tatranskú magistrálu. Po niekoľkých desiatkach minút zistíme na základe polohy na mape našu lokáciu predstavujúcu Podtatranskú cyklomagistrálu. To by až tak nevadilo, keby uvedená cyklotrasa nemala takmer o 2 km viac ako pôvodný červený chodník. Nenecháme sa týmto menším faux-pas rozhodiť a konečne prichádzame na parkovisko s celkovými 22 km a v nohách.
Výstup na Bystrú, ako najvyšší vrch Západných Tatier, dostatočne ukojil naše turistické chúťky. Naplánovaný okruh ponúkol ochutnávku širokého spektra tatranských zážitkov, ako premočené veci, lavínové pozostatky, nádherné doliny, hustá hmla, prekrásne plesá a čarovné výhľady, ktoré ostanú ešte dlho v našej pamäti.
