Chleb je tretí najvyšší vrch Malej Fatry. Leží vo výške 1 646 m n. m. a z jeho najvyššieho bodu sú pozoruhodné výhľady na celý hrebeň tohto jedinečného pohoria. Do sýtosti si môžete užívať Veľký Rozsutec, Stoh, či Veľký Kriváň. My sme sa rozhodli zdolať Chleb a zatraktívniť výstup trasou vedúcou cez vyhľadávanú Chatu pod Chlebom. Poďte sa inšpirovať ďalším nápadom na zimný výlet.

Prichádzame ku Autocampingu Trusalová

Turistickú epopeju zahajujeme na parkovisku pri Autocampingu Trusalová. Zariadenie sa nachádza v blízkosti mesta Turany a ponúka vhodný východiskový bod na absolvovanie stanoveného plánu. Prvé kroky robíme vo výške 490 m n. m. a pri predstave toho, že máme dnes prekonať viac než 1 150 výškových metrov len porazenecky sklopíme hlavy a ideme priamou čiarou Révaiovskou dolinou. Akože, úplne priamou nie, lebo po ľavej strane sú chatky, plot a neskôr tadiaľ vedie Snilovský potok, ale viete ako som to myslel.

Zo začiatku sa chvíľu zdržíme na žltej trase, avšak následne radšej ideme asfaltovou cestou, ktorá sa zdá byť vhodnou alternatívou pre tento úsek. Okolo zatiaľ prechádzajú autá s nápadom ísť čo najvyššie na nespevnenú podmočenú plochu so solídnym kašovitým snehom. Genialita nápadu sa rovná myšlienke národného menu. Autá tu zápasia s terénom viac než upírsky kongres s denným svetlom.

Dávame pomyselné zbohom improvizovanej odstavnej ploche a čoskoro sa dostávame k turistickému smerovníku označujúcemu Zajacovú s výškou 720 m n. m. Odteraz budeme mať na dlhšiu dobu randevú s chodníkom zeleného sfarbenia. Okolitý zimný les čaruje svojimi kreáciami a vychutnávame si toto prírodné divadlo až kým nezačne stúpanie cez Ploštiny. Tu si pre istotu kontrolujeme tep a kyslíkové bomby, aby naše telesné schránky zvládli intenzitu prekonávania výškových metrov. V duchu sa karhám za absenciu pivného moku v mojej výbave.

Chata pod Chlebom sa rovná záchrane

Výstup na samotný Chleb nie je náročný, čo sa týka vzdialenosti ale intenzity stúpania. Ako dar od samotných turistických bohov sa v tomto prípade javí Chata pod Chlebom. Stavba sa rozprestiera v nadmorskej výške 1 423 m a je vyhľadávaným cieľom početných návštevníkov tejto časti Malej Fatry. Je preto zrejmé, že sa bez pochýb pridáme k ďalším turistom, ktorí prišli na dané miesto.

Cesta ku chate nám nič nedaruje a boríme sa s nestabilným snehom, ktorý sa rozhodol prepadávať hneď ako sa na neho pozrieme. Nestabilitu snehového podkladu však skúsene vyvažujeme širokou paletou hanlivých označení rôznych častí ľudského tela. Nepomáha to, ale aspoň nemyslíme na aktuálne podmienky. Cesta sa čoskoro lepší a konečne vidíme vytúženú Chatu pod Chlebom v celej svojej kráse. Prítomnosť množstva ľudí skôr evokuje reunion koncert Kelly Family, než horskú chatu.

Vchádzame do vnútra zariadenia a robíme objednávku uspokojujúcu pocity smädu. Trochu oddychujeme na jednom z mála voľných miest a nestačíme sa čudovať dlhému radu, ktorý sa vytvoril pri objednávkovom pulte. Neustály prísun ľudského materiálu dáva znamenie, že na tejto chate robia veci správnym spôsobom. Po vychutnaní objednaných dobrôt dávame zbohom tomuto výnimočnému miestu a hodláme zdolať zvyšnú časť, ktorá nás delí od dobytia Chlebu.

Vrchol Chlebu je čarovný a veterný

Prechádzame opäť zeleným chodníkom popri vyvýšenine zvanej Bochník. Mám jemné podozrenie, že prím ohľadom pomenovania lokalít Malej Fatry si uzurpoval Turčiansky pekárenský spolok. Zvýšená kadencia milovníkov prírody rastie s približovaním sa ku Snilovskému sedlu. Rekreačných turistov človek spozná okamžite podľa oblečenia. Tu by počet tých, čo si zvolili rifle ako outfit, potešil aj samotného Leviho Straussa.

Dostávame sa na červenú trasu označujúcu „hrebeňovku“ a od dosiahnutia najvyššieho bodu dnešného výstupu nás delí už len niekoľko minút. Čoskoro zaútočí nečakaný ale o to intenzívnejší vietor. Ale nie tak latentne, ako keď útočí naša futbalová reprezentácia, toto bol skutočný Rolls-Royce medzi vetrami. Dávame na seba kapucne, čiapky, nákrčníky a prekonávame posledné kroky k turistickému smerovníku. Ten je už na dohľad.

Áno, áno, áno! Sme tu a… chceme ísť okamžite dole, pretože pokiaľ by sme sa nepridržiavali ružice alebo tabule, odnesie nás polouragán až niekam do Popudinských Močidlian. Obratom vyhotovíme fotografie na pamiatku, pokocháme sa skutočne nádherným výhľadom na Malú Fatru a ideme naspäť. Cesta dole trvá o tretinu kratšie a po snehu sa viac šúchame ako kráčame. Hodnotíme, že ide o úžasný výlet, ktorý musíte zažit. Nezabudnite si však vybaviť lepšie poveternostné podmienky na ešte väčšie umocnenie celého výletu.