Najsevernejšia časť Veľkej Fatry ponúka turistické vyžitie, pri ktorom Ostrá, Krížna, či Ploská len uznanlivo prikyvujú turistickými smerovníkmi. Vrch Šíp (1 170 m n. m.) ako dominanta geomorfologického podcelku Šípska Fatra je známy neopakovateľnými výhľadmi, okolitými jaskyňami, či skalnými bralami. Dlho sme nemuseli uvažovať nad tým, či vystúpime na tento vrchol a tak sme so zbalenými batohmi vyrazili smer Stankovany.

Prudký nástup zo Stankovian dáva zabrať

Rannému príchodu do obce asistuje hustá hmla. S prvými turistickými krokmi dúfame v jej rozplynutie, kým dosiahneme najvyšší bod naplánovaného okruhu. Celkovo máme absolvovať relatívne príjemných 11 kilometrov. Na začiatok kráčame Stankovanmi príjemnou rovinou. Z rannej letargie nás vytrhne príchod k smerovníku označujúcemu bod „Rybka“. Táto Rybka má však najlepšie za sebou, pretože je len tak opretá o strom. Neváham a nechám sa s danou relikviou vyfotiť.

Smerovník ukazuje do lesa a okamžite šípime (slovnú hračku odkazujúcu na prepojenie s pomenovaním dnešného najvyššieho bodu bezpochyby ocení pozorný čitateľ) prevýšenie, počas ktorého zaplače nejeden sval v tele. Chodník značený zelenou farbou nás vedie k osade Podšíp. Zelená farba vraj upokojuje telo i myseľ. V tomto prípade však skôr pôsobí ako červená počas býčich zápasov v Španielsku. S rastúcim prevýšením sa postupne dostávame nad úroveň hmly.

Z osady Podšíp na Zadný Šíp

Po tom, ako povzývame všetkých svätých, prichádzame ku spomínanej osade Podšíp. Na tomto mieste sa nám páči a zabúdame na prejdené kilometre. Nachádza sa tu niekoľko pamiatkovo chránených dreveníc s panoramatickým výhľadom na Malú Fatru ako bonusom. Osada s typickou liptovskou horalskou atmosférou sa prvýkrat spomína na začiatku 19. storočia. Poslední obyvatelia odtiaľto odišli v 50-tych rokoch minulého storočia. Dnes ide o rekreačnú oblasť.

My sme ale neprišli rekreovať a po krátkom ponorení do minulosti vchádzame na žltú trasu. Beriem späť, keď som spomínal, že „po zelenej“ bol náročný výstup. Aktuálny chodník jednoznačne ukazuje, čo je pravý turistický stredovek. Tu by si prišiel na svoje nejeden inkvizítor. Úseky, na ktorých by i kamzíky s cepínmi mali problém prechádzať úspešne zdolávame s vypätím všetkých síl. Záver decembra a prítomnosť snehu robia trasu ešte obtiažnejšou. Konečne prichádzame k ďalšiemu významnému bodu dnešného dňa – Zadnému Šípu.

Nadmorská výška 1 140 m ukazuje výhľady na Liptov, z ktorých zažívame turistický orgazmus. Spravíme si krátku občerstvovaciu prestávku. Po jej ukončení pokračujeme ďalej smerom na samotný Šíp. Cesta je opäť značne výživná a ideme pomedzi skalnaté útvary. Trasa je v niektorých úsekoch taká úzka, že v duchu ďakujem sám sebe za včerajšie odmietnutie tiramisu, čo máme v chladničke, inak by som danou pasážou neprešiel.

Na Šípe strácame slová

Postupne sa predierame nástrahami žltého chodníka až uvidíme vrcholovú tabuľu Šípu. Po príchode k nej zažívajú naše zrakové ústrojenstvá ohňostroj podnetov. Pokiaľ si človek myslí, že za dychberúcimi výhľadmi musí ísť do Tatier, je načase dané presvedčenie prehodnotiť. Pod nami inverzia a nad ňou Veľká Fatra, Nízke Tatry, Chočské vrchy i Západné Tatry. Nevieme kam sa skôr máme pozerať a čo obdivovať. Celá prírodná scenéria je obdivuhodná a neopakovateľná.

Turistická extáza dosahuje nové výšiny. Len sedíme a kocháme sa okolím. Toto je lepšie ako režisérska verzia Kaviarne Slávia s Petrom Stašákom v 4K rozlíšení. Ani neviem, koľko času prešlo od príchodu na vrchol. Úplne sme stratili pojem o čase. Opäť môžeme skonštatovať, že Veľká Fatra ponúka nespočetné množstvo miest a vrchov, kde si príde na svoje každý milovník prírody. Pomaly však pobalíme veci a zahájime pokračovanie cesty. Ďalší cieľ predstavuje Žaškovské sedlo.

Škutovou dolinou späť do Stankovian

Cesta zo Šípu nám opäť uštedrí pomyselnú facku a vzápätí nasadzujeme mačky. Bez nich by sme sa na určitých úsekoch trápili viac než Slovensko s procesom digitalizácie. Čoskoro prechádzame okolo Škutovej komory. Ide o malú jaskyňu, pri ktorej dávame mačky dole. Od tohto bodu začína počasie ponúkať jarnejšie kontúry a nič nenasvedčuje tomu, že je koniec decembra. Pri Žaškovskom sedle nás prekvapí skupina ľudí variaca kapustnicu. Zdvorilo odmietnene a pokračujeme „po žltej“.

Chôdza Škutovou dolinou ponúka pokoj a vychutnávame si záverečnú cestu do obce. Klesanie je príjemné a sem-tam zahliadneme pomedzi stromy skalné bralá Šípu. Utvrdzujeme sa v tom, že ide o jedinečný výstup, ktorý prekvapí nejedného návštevníka tejto časti Veľkej Fatry. Pokiaľ ste na danom vrchole ešte neboli, zbaľte do ruksaka všetko potrebné a vyrazte za dobrodružstvom, ktoré bude vo vás rezonovať dlhšie ako kapustnica zo Žaškovského sedla.