Vyhľadávaná Téryho chata je situovaná v Malej Studenej doline a každoročne ju navštívia davy turistov. Zo svojho miesta pomyselne dohliada na susedných Päť spišských plies i mohutné končiare v jej okolí. Leží vo výške 2 015 m n. m. a je najvyššie položenou celoročne otvorenou chatou v Tatrách. Dnes si túto horskú stavbu priblížime a dozviete sa o nej informácie, ktoré ste pravdepodobne netušili.
Začiatok výstavby
Téryho chata, či slangovo nazývaná „Térynka“, má dlhú a bohatú históriu. Začala ju písať, podobne ako Zdena Studenková, už v roku 1899. Podnet na výstavbu tejto tatranskej bašty inicioval Edmund Téry ako predstaviteľ Uhorského karpatského spolku. Do dnešných dní horská stavba nesie jeho meno. Pôvodca výstavby dal taktiež príkaz na zrenovovanie prvého turistického chodníka v Malej Studenej doline z roku 1875.

Celý projekt mal na starosti spišskosobotský architekt Gedeon Majunke. Predstaviteľ neoklasicizmu, či secesie s menom, ktoré by človek očakával v knihách o Zaklínačovi, sa pustil do plánov s plnou vervou. Výsledok splnil všetky očakávania. Za nádhernou horskou budovou sa však skrývala drina a náročná práca. Nosiči vyniesli spolu približne 50 ton materiálu, aby bol projekt úspešne zavŕšený a odovzdaný do užívania 21. 08. 1899.
Ešte by som sa krátkym odbočením vrátil k Edmundovi Térymu. Táto vedúca osobnosť turistického odvetvia vtedajšej doby má na svojom konte aj prvovýstupy na Prostredný hrot (1876) a Pyšný štít (1877). Ide o obdivuhodný počin vzhľadom na danú dobu a výstroj, ktorou vtedajší horolezeckí nadšenci disponovali.
Zaujímavosti z histórie Téryho chaty
Do roku 1933 išlo o najvyššie položenú horskú chatu na našom území. Prvenstvo si následne uzurpovala Chata pod Rysmi ležiaca vo výške 2 250 m n. m. Po príchode 2. svetovej vojny sa menili podmienky aj vo Vysokých Tatrách. Obľúbená stavba bola vtedy mnohokrát zatvorená. Na chate však v tých časoch pôsobili aspoň niektorí horolezci a čiastočne ju udržiavali. S príchodom roku 1944 ju spravovali vysokoškolskí študenti. Tí počas Slovenského národného povstania ukrývali v budove poľských a sovietských utečencov z táborov.

Ako roky utekali, zvyšovala sa potreba rekonštrukcie. Najvýraznejšou premenou prešla na prelome 70-tych a 80-tych rokov. Desiatky ton materiálu sa opäť prepravovali na chrbtoch nosičov. Tentokrát prišla aj vítaná pomoc v podobe leteckého transportu. Téryho chata si aj napriek všetkým premenám uchovala originálny charakter, ktorý mu vštepil Gedeon Majunke. V roku 2009 pribudol prvý fotovoltický systém. Neskôr sa rozšíril a v súčasnosti slnečná energia pokrýva kompletnú energetickú spotrebu „Térynky“.

Počas dlhej histórie tu pôsobilo niekoľko interesantných osobností z radov turizmu i horolezectva. Okrem samotného Edmunda Téryho môžeme spomenúť Štefana Zamkovského, či Bela Kapolku. Štefan Zamkovský bol horolezec, chatár a horský vodca. Krátko spravoval Téryho chatu, avšak neskôr postavil vlastnú chatu na začiatku Malej Studenej doliny, ktorá nesie jeho meno. Asi sa mu nechcelo kráčať celou dolinou, kým si dá čapované pivo. Nemenej známy Belo Kapolka sa preslávil ako chatár, nosič a horolezec. Pôsobil aj na Chate pod Rysmi a Zbojníckej chate. K jeho menu sa viaže i literárna tvorba z horského prostredia.
Použité zdroje:
https://sk.wikipedia.org/wiki/T%C3%A9ryho_chata
https://www.asb.sk/stavebnictvo/technicke-zariadenia-budov/fotovolticky-system-na-teryho-chate