Nízke Tatry ponúkajú návštevníkom množstvo príležitostí na trávenie voľného času. Výhodou tohto pohoria je možnosť začať turistickú epopeju z Liptova alebo z trochu pokojnejšej horehronskej strany. Ani Liptov, ani Horehronie vás určite nesklame. Ktoré miesta sú však tie, kde sa skutočne oplatí ísť?

V Nízkach Tatrách sa nachádza kvantum čarovných lokalít. Áno, aj tá nešťastná Demänovská dolina, zbavená svojej počestnosti rýchlejšie ako pollitrová fľaša domácej na Podpoľaní, ukrýva v sebe podmanivé miesta. Je toho skutočne neúrekom, avšak vybrať som mohol len niekoľko z nich. Poďme si teda predstaviť tých 5 najkrajších lokalít, ktoré sa dostanú „pod kožu“ o trochu rýchlejšie ako ostatné.

Kráľova hoľa

Mýtická Kráľova hoľa opradená povesťami, ľudovými piesňami a mnohými poverami je skutočne turistická „must be“ záležitosť. Je zrejmé, že v tomto výbere nemôže chýbať. Vrch ležiaci vo výške 1 946 m n. m. predstavuje ideálny vyhliadkový bod na pozorovanie celého Horehronia, Liptova i Tatier. Na Kráľovu hoľu vedie značný počet turistických chodníkov, a navyše sem ide aj cyklotrasa z rázovitej obce Šumiac.

Tento vrch som navštívil niekoľkokrát, avšak zakaždým sa na výstup teším rovnako. Odporúčam trasu po modrom chodníku zo Šumiacu. Možno to bude pre laického čitateľa šok, ale uvedená trasa u mňa vyhráva nad ostatnými, keďže sa v jej približnej polovici nachádza Chata pod Kráľovou hoľou. V tomto prípade nastáva zapojenie obidvoch mozgových hemisfér na plné obrátky i všetkých 100 miliárd nervových buniek, a výsledok je jasný: „chata = čapované pivo“.

Po občerstvení vie turista pokračovať ladným krokom až na samotný vrchol, kde ho okrem spomínaného výhľadu čaká aj známy televízny vysielač. Jeho výška dosahuje 137,5 m, a je jedným zo symbolov Nízkych Tatier. Ďalšia obľúbená trasa (Cesta hrdinov SNP) vedie z obce Telgárt. V nej sa viete po absolvovaní výstupu zastaviť pri prameni Hrona, či Chmarošskom viadukte.

Útulňa Andrejcová

Čo by to bol za výber toho najlepšieho, keby chýbala Útulňa Andrejcová? Príjemné miesto na strávenie voľného času, či nocľahu pri pokračovaní prechodu Nízkych Tatier, leží vo výške 1 410 m n. m. Navštíviť útulňu môžete z obcí Pohorelá a Liptovská Teplička, či z oboch strán hrebeňa pohoria.

Osobne chválim príjemných chatárov. Pri každej návšteve s nimi boli len pozitívne skúsenosti. Napríklad raz sme dostali na výber občerstvenia medzi šošovicou a pálenkou so žeruchy. Na chvíľu som sa cítil ako hlavná postava v známej matrixovej scéne s farebnými pilulkami. Či si vyberiem ostať v prítomnosti alebo sa prostredníctvom žeruchy skutočne do toho matrixu dostať. Určite ste napätí, tak vás nebudem naťahovať, ale vyhralo pivo. Zapísalo však aj to.

Výstup na útulňu je vhodný takmer pre všetky vekové kategórie, či rodiny s deťmi. Ideálna trasa vedie z Pohorelej. Na konci obce, pri medokýši, viete odstaviť auto a započať výstup. Musíte sa ale poponáhlať, pretože chatári spomínali postupný zosuv chaty so svahom. Za pár rokov sa môže stať, že statika nevydrží. Alebo mi to vravela len žerucha v Matrixe?

Ďumbier

Ďumbier, ako najvyšší vrch Nízkych Tatier, nemôžem vynechať, pretože by si ma miestne kamzíky našli v Demänovskom sedle a vykonali by na mne harakiri. Ďumbier s výškou 2 043 m n. m. ponúka viac než len obyčajný výstup. Na jeho vrchol sa viete dostať z rôznych smerov. Krúpove sedlo, ležiace pod Ďumbierom, je frekventovanejšia križovatka než Meskel Square v Etiópii.

Vyhľadávané trasy vedú smerom od Chopku, odkiaľ sa vie menej zdatný turista vyviesť lanovkou a zažiť dobrodružstvo. Osobne preferujem turistický chodník od horehronskej Trangošky. Odtiaľ idete po zelenej trase cez vyhľadávanú Chatu M. R. Štefánika, až na samotný vrchol. Dole môžete ísť následne po tej istej trase alebo zakončiť okruh trasou vedúcou cez Chopok, či prejsť až na Čertovicu.

Obľúbenosť tohto miesta potvrdzuje aj výskyt zahraničných turistov. Raz sa mi českí turisti na chate pochválili, že: „My jedeme na ten Ďumbjér“. Keď sa eustachova trubica, vestibulárny nerv i bubienková dutina vrátili z fonetického šoku späť do reality, zmohol som sa už len na popriatie skvelého zážitku.

Siná

Vrch Siná leží v spomínanej Demänovskej doline. Nachádza sa na začiatku doliny po pravej strane. Jej charakteristický tvar by udrel do očí aj Steviemu Wonderovi. Postupne za podpory alpínskeho vrásnenia „dorástla“ do výšky 1 560 m n. m., čím je vhodným cieľom pre široké spektrum turistov. Na vrchole sa nachádza slovenský dvojkríž aj panoramatické fotky okolia s popismi jednotlivých kopcov.

Na Sinú sa môžete dostať smerom od Bôru, avšak vyhľadávanejšou alternatívou je výstup od Demänovskej jaskyne Slobody. Trasa je síce náročná, ale za to strmá. Na relatívne krátkej vzdialenosti prekonáte značný počet výškových metrov. Sem-tam prejdete úsekmi, kde bude podporné lano pre ľahší prechod jednotlivými časťami. Odmenou vám bude nádherná dolina Radová s potokom križujúcim turistickú trasu i výhľady na vrchole Sinej.

Počas cesty na tento menej známy turistický bod sme stretli otca so synom, tak sme sa ho opýtali, či idú na Sinú. Zasmial sa ale neodpovedal, tak snáď pochopil tento závan suchého nihilistického humoru (primitívny humor: Off). Či už sa sem vyberiete so synom, dcérou, tútorom alebo sám so sebou, buďte si istí, že Siná nesklame.

Prašivá

Nie, nie, nebudem písať o pani, ktorá sa ma prednedávnom pokúšala presvedčiť o výhodnej kúpe bambusových ponožiek z vietnamského mikrovlákna. Prašivá (1 675 m n. m.) je prvý, resp. posledný vrch Nízkych Tatier. Záleží od toho, ako sa pozeráte na mapu. Pokiaľ vás začal oblievať pot ako Danka pri nutnosti sformulovať 3 súvislé vety, tak vydržte. Kozí chrbát aj Kečka tvoria súčasť Starohorských vrchov, takže úplne nepatria Nízkym Tatrám, aj keď sú zahrnuté v ich národnom parku. Také Schrödingerove vrchy.

Ako na Prašivú? Existuje viacero možností. Môžete využiť trasu smerom od Starohorských vrchov (ehm), prípadne z druhej strany hrebeňa, ale najvyužívanejšie sú z Korytnice a Vážnej doliny za obcou Hiadeľ. Na začiatok odporúčam turistický chodník začínajúci vo Vážnej doline. Z neho sa viete pohodlne dostať do Hiadeľského sedla a následne na samotný vrchol Prašivej.

Prašivá ponúka nové a nezvyčajné pohľady na okolie pod ňou. Takisto máte zaujímavý výhľad na hrebeň Nízkych Tatier, ktorý naozaj stojí za to. Takže zbaliť batoh, vybrať vhodné oblečenie, pohodlnú obuv a ide sa na to! Ináč, spomínal som, že mám nové bambusové ponožky z vietnamského mikrovlákna?