Povedzme si úprimne – niektoré turistické trasy a okruhy sú krajšie ako iné. My sme sa rozhodli absolvovať výstup na Východnú Vysokú (2 429 m n. m.) z Velickej doliny. Cesta tam a späť by bola taktiež zaujímavá, avšak chceli sme ju ozvláštniť. Padlo rozhodnutie pokračovať cez sedlo Prielom a ďalej ísť Veľkou Studenou dolinou. Trasu okolo Zbojníckej chaty by sme zavŕšili príchodom do Nového Smokovca, odkiaľ sme začínali. Znie to zaujímavo? Tak sa poďte pozrieť aké to bolo.

Nový Smokovec a žltý turistický chodník

Víkendové počasie podľa prvotných predpovedí vyzeralo neistejšie než pravosť hodiniek, ktoré mi ponúkali na autobusovej stanici v Handlovej. Nenechali sme sa odradiť (takisto ani predajca) a zbalili sme potrebné vybavenie a vyrazili smer Nový Smokovec. Skorý ranný príchod dal na známosť, že nie sme jediní s daným nápadom. Plné parkoviská a cena 15€ za jeho využitie dodáva správnu dávku adrenalínu na začiatok výstupu.

Vchádzame na žltý turistický chodník. Ten robí spoločnosť menej záživnou trasou idúcou cez les. Aktuálny úsek prechádzame bez výraznejších zdržaní. Predbiehame niekoľko nadšencov horolezectva. Velická dolina je na tieto adrenalínové radovánky ako stvorená. Gerlachovský štít, Litvorový štít, či Ľadový štít čakajú na svojich návštevníkov. Počasie si momentálne drží až prekvapivo pozitívny kontext a javí sa lepšie, ako jeho pôvodné predikcie.

Zo Sliezskeho domu na Poľský hrebeň

Prejdením žltej trasy prichádzame k Velickej poľane. Tu štartuje pravé tatranské dobrodružstvo. Masívne štíty dotvárajú jedinečnú atmosféru Velickej doliny. Pár minút chôdze nás privádza k najvyššiemu hotelu na Slovensku – Sliezskemu domu. Jeho maličkosť sa nachádza v nadmorskej výške 1 670 m. To je slušný základ na ďalšie pokračovanie naplánovanej turistickej epopeje. Po krátkej pauze míňame Velické pleso a začíname s prudším stúpaním. Symbolické pokropenie Večným dažďom, ako miestnou atrakciou, vrelo uvítame v rámci osvieženia.

Cesta zelenou trasou prináša ďalšie prekvapenie v podobe kamzíka. Ten sa postavil na kamenný chodník a vyzobáva udupanú trávu spomedzi neho. Prímes Michelinského blata pravdepodobne stimuluje vyberavé kamzíčie chuťove bunky. Hm, škoda, že nie je v okolí nejaká krajšia flóra a rastlinstvo, ako napríklad Kvetnica… oh, wait.

Po krátkej vsuvke od National Geographics sa naskytá pohľad na Dlhé pleso. Jeho poloha pod Gerlachovským štítom a Krčmárovým žľabom z neho robia skutočne fotogenický objekt. Postupne počujeme hrkotanie a rynčanie reťazí. To značí záverečnú časť stúpania na Poľský hrebeň. S ich pomocou nechávame za sebou danú pasáž a ostatných turistických nadšencov, ktorí s nimi majú väčšie problémy. Sme na Poľskom hrebeni vo výške 2 200 m n. m. Pred výstupom na Východnú Vysokú si oddýchneme a popozeráme okolie.

Jedinečná Východná Vysoká

Stúpanie po skalách sa nesie v príjemnom tempe a občasné obtiažnejšie úseky hravo zdolávame. Sem-tam počujeme od severných susedov ich poznávacie znamenie v podobe hesla: „K*rwa“, ak sa im ide ťažšie. Vtedy dostávajú +10% balans, energiu i silu, takže to má svoj význam. Aktuálne si výhľady veľmi neužívame. Jednak sa sústredíme na cestu a dvak sa začína mračiť, čo nám nie je veľmi pochuti. Kopneme do vrtule, aby sme aspoň niečo videli po výstupe na najvyšší bod dnešného turistického dobrodružstva.

Zdolávame Východnú Vysokú a sme radi, že nie je úplne zatiahnuté. Spravíme si niekoľko spomienkových fotografií a ideme mimo hlavného vrcholu, aby po nás nestúpali ostatní návštevníci. Aj napriek obmedzeným výhľadom obdivujeme Kupolu, Weszterov štít a predovšetkým majestátny Gerlachovský štít oproti nám. Kebyže už dnes nejdeme ďalej, aj by sme tu ostali dlhšie, pretože na toto by sme sa vedeli pozerať celé hodiny. Plán je, satanžiaľ, neúprosný a tak zahájime opätovný zostup k Poľskému hrebeňu. Frekvencia návštevníkov rastie. Sme radi, že schádzame a vyhýbame sa hlavnému prúdu.

Konštatným predieraním sa prichádzame do výšky 2 200 m n. m. a začíname pozerať, kadiaľ budeme vlastne pokračovať. Vidíme trasu smerujúcu prudko dole a potom prudko hore, hore a hore… Niekoľkokrát použijeme poľské heslo na zlepšenie výkonu a začneme šliapať chodníkom smerujúcim k sedlu Prielom.

Náročná trasa cez sedlo Prielom prináša odmenu

Časť Vysokých Tatier, kadiaľ práve prechádzame nám vyráža dych. Skvostné pohľady na Litvorovú dolinu a okolité vrcholy kopcov sú niečo, čo ostane v pamäti ešte veľmi dlho. Pozeráme sa okolo seba častejšie, pretože si chceme oddýchnuť vzhľadom na to, čo je pred nami. Vidíme prvé reťaze odkazujúce na to, že ide o interesatný úsek. S ich pomocou sa dostávame k pravdepodobne najťažšej pasáži dnešného dňa. V tejto časi sú nainštalované do skál aj kramle. Ich rozostup a frekvencia dáva zabrať rozpätiu našich tiel viac, než by sme čakali.

S vypätím ďalších síl zdolávame aj uvedené prekážky a môžeme sa hrdo postaviť v sedle a pogratulovať si k jeho zdolaniu. Odtiaľto sa ukazuje v plnej kráse Veľká Studená dolina, kam budú smerovať nasledujúce kroky. Absolvujeme ešte niekoľko miest s reťazami a po zostupne začneme pokračovať ku Zbojníckej chate.

Ako odkrajujeme z trasy, po jednej aj druhej strane sa pasie niekoľko kamzíkov. Zastavíme a pozorujeme ich. Neskôr vidíme ďalších a ďalších. Evidentne je záver Veľkej Studenej doliny vhodným miestom pre ne. Narátali sme spolu 26 kamzíkov. To je slušné číslo.

Zbojnícka chata má plnú terasu, tak sa usadíme trochu ďalej a počas krátkej pauzy ku nám príde známa líška. Nezdrží sa dlho. Iné skupiny ju lákajú na lepšie dobroty. Pohneme sa ďalej a postupne realizujeme zostup na Hrebienok a odtiaľ cez Starý Smokovec do toho Nového. Sme totálne vyčerpaní s 22 kilometrami v nohách a vystúpanými viac než 1 600 výškovými metrami, ale vynaložená námaha stála jednoznačne za to.