Druhý najvyšší vrch Malej Fatry dlho odolával našim snahám o jeho dobytie. Počas pekného júnového víkendu však nastali vhodné podmienky na jeho zdolanie. Solídnych 1 671 m n. m. predstavovalo zaujímavú výzvu. Vpred nás hnala aj možnosť výhľadov na Veľký Rozsutec, Stoh, Chleb, či Veľký Kriváň. Posledná kontrola – ruksak zbalený, pivo vychladené, lístok na lanovku kúpený. Môžeme vyraziť!

Cesta lanovkou šetrí čas i energiu

Mnohí z vás sa už istotne prežehnávajú a vzývajú animistické božstvá, nech nás očistia od zlého. Áno, dobrovoľne ideme hore lanovkou k Snilovskému sedlu. Je to tak, deje sa to a viete čo? Je to skvelé! Chôdzu týmto strmým kopcom som absolvoval už niekoľko krát smerom dole a už len to je poriadny zaberák. Ísť tadiaľ hore je väčšia výzva než pochopiť zmysel zmeny RTVS na STVR. Vďaka kabínke a jej simulácii vlhkosti v uzatvorenom priestore z nej vystupujeme spotení, ako keby sme to skutočne vyšlapali po svojich. Som mokrý aj tam, kde sa ľudia bežne nepotia.

Po výstupe z lanovky nás ovalí poriadna veterná facka o sile priemernej kuchárky na základnej škole. Prudký vietor sa rozhodol pomstiť za uľahčenie výstupu. Darí sa mu to viac ako obstojne. Hádžeme na seba niekoľko ďalších vrstiev oblečenia a pokračujeme so zástupom českých turistov červenou trasou E8 predstavujúcu „hrebeňovku“ Malej Fatry. Malým meteorologickým plusom je absencia oblakov, čo značí výhľady do ďaleka.

Hranou Veľkého Kriváňa k sedlu Bublen

Cesta plynie príjemne až na pocit, že sa nás snaží vietor odniesť niekam na Kubínsku hoľu. Prichádzame k hrane Veľkého Kriváňa. Tu sa odpojí množstvo turistov smerujúcich na najvyšší vrch Malej Fatry ležiaci v nadmorskej výške 1 709 m. Naše kroky vedú ďalej. Najbližší cieľ má svojské pomenovanie – Pekelník. Miestami dá turistická trasa celkom zabrať, avšak tie výhľady už teraz stoja jednoznačne za vynaloženú námahu. Vrcholová tabuľa Pekelníka ukazuje výšku 1 609 m n. m. Vyhotovím aspoň jednu fotku do archívu. Bez zastávky začneme klesať k sedlu Bublen.

Smerom k sedlu strácame takmer 100 výškových metrov. Predbiehame niekoľkých nerozhodných návštevníkov. Po príchode do sedla vidíme, ako sa sem napájajú aj ľudia idúci smerom od vrchu Kraviarske. Úsek Malej Fatry v podaní Kraviarske – Žitné – Baraniarky predstavuje jeden z menej navštevovaných pokladov tejto oblasti. Spravíme si tu menšiu prestávku a pozeráme, kam to vlastne ešte máme ísť. Na začiatku všetko vyzeralo bližšie a jednoduchšie… a to sme ešte išli lanovkou!

Hlavným hrebeňom Západných Tatier – nezameniteľná Pachoľa a Skriniarky

Hlavným hrebeňom Západných Tatier – nezameniteľná Pachoľa a Skriniarky

Pri pohľade na mapu Západných Tatier sa turista zameria skôr na Baníkov, Tri kopy, Volovec, Baranec alebo Ostrý Roháč. Ak sa spomenie Pachoľa, Salatín, či časť Skriniarky, ...

Hor´ sa na vrchol Malého Kriváňa!

Nasledujúci úsek nám doslova učaroval. Prekrásna pasáž hrebeňom sa vrýva pod kožu silnejšie než slovenská čeština Dary Rolins. Stúpanie však nikomu nič nedaruje a robíme si tu častejšie prestávky ako sme zvyknutí. Po prekonaní stúpania čakajú skalnaté úseky. V niektorých častiach by som privítal fixné reťaze uľahčujúce presun terénom. Verím, že mnoho ľudí tu má problém a nedajsatan by sa ešte niečo mohlo stať. Zdolávame však aj túto prekážku a v diaľke vidíme betónový obelisk zdobiaci vrchol Malého Kriváňa!

Cestou prechádzame okolo „kamenných hniezd“ značiacich vhodné miesta na prípadné bivakovanie. Uháňame s vetrom o preteky (doslova), aby sme sa dostali k obelisku. Po dosiahnutí najvyššieho bodu dnešného výstupu si vychutnávame panoramatické výhľady na priľahlé okolie. Je to skutočne čarovné a vynaložená námaha stála jednoznačne za to. Spravíme si zopár fotografií, pretože sa tu nechceme zdržiavať dlhšie ako by bolo vhodné. Zídeme o niekoľko metrov nižšie a využívame záveterné miesto. Tu si spravíme zaslúžený provizórny obed.

Po zasýtení zahájime chôdzu smerom k Snilovskému sedlu a nástupu na lanovku. Cesta späť ponúka odlišné podnety a trasu vnímame odlišne. To je na turistike úžasné, že človek môže prejsť daný úsek mnohokrát ale vždy ho zaujme niečo iné. Takisto ako na slovenskej češtine istej speváčky. Cesta ubieha prijateľne, len stúpanie na Pekelník dáva pripomienku tomu, prečo dostal práve takéto pomenovanie. Od hrany Veľkého Kriváňa je to už opäť prechádzka ako po námestí, takže ideme rovno do lanovky. V nej opäť chválime sami seba, že nemusíme ísť týmto kopcom dole po vlastných. Ak teda hľadáte zaujímavý tip na výlet, kde značnú časť za vás odbaví lanovka, ale zároveň sa zapotíte, cesta na Malý Kriváň je viac než vhodná.