Rysy sa radia medzi najikonickejšie slovenské štíty. S výškou 2 499 m n. m. sú najvyššie voľne dostupným bodom v celých Tatrách. Hraničná poloha z nich robí zároveň najvyšší vrch Poľska. Tento fakt, samozrejme, láka vo veľkom milovníkov Maluchov a krowiek k hromadným výstupom zo severnej strany. Aj vďaka tomu sú Rysy jedným z najvyhľadávanejších tatranských miest. Dnes si ich predstavíme ako skvelý tip na výlet.

Prvý známy výstup na Rysy absolvoval turistický nadšenec a horský vodca Eduard Blasy s priateľmi v roku 1840. Najvyšší vrch Poľskej republiky je turistickým lákadlom už dlhé desaťročia. Potvrdzuje to aj fakt, že na ne vyšiel napríklad V. I. Lenin, alebo aj Pierre Curie s manželkou Marie Curie-Skłodowskou. Pierre s Mariou po výstupe určite od šťastia celí žiarili (primitívny humor: Off). Po vzore Pierra a Marie sme taktiež chceli žiariť, avšak nie od radiácie ale od radosti, že dosiahneme vrchol tohto legendárneho štítu. Pozreli sme si vhodný turistický chodník, počkali na správne počasie a vyrazili smer Štrbské pleso!

Skoré ráno na Štrbskom plese

Približne o 6:00 ráno príchádzame k Štrbskému plesu a parkujeme vozidlo. Dáme na seba turistické veci a hľadáme červený turistický chodník v podobe Tatranskej magistrály. Podľa mapy nás dovedie k Popradskému plesu. Začíname kráčať a podľa množstva okolných ľudí radšej zaradíme do dvojky, aby sme sa vyhli kolónam, pri ktorých by aj Strečno len uznanlivo prikyvovalo hlavou a robilo si podrobné poznámky.

Trasa lesom ubieha v príjemnom tempe, takže je správny čas na božské „pśśśchhh“ v podobe otvorenej plechovky piva. Snáď bude na Rysoch zálohomat (plot twist: nebol tam). Po niekoľkých desiatkach minút dosahujeme smerovník označujúci Rázcestie nad Popradským plesom. Jeho výška 1 500 m n. m. prezradí, že je pred nami ešte 1 000 výškových metrov. Po uvedenom zistení sa na tomto mieste radšej ani dlho nezdržujeme a ideme hlbšie do Mengusoveskej doliny.

Teraz nám robí spoločnosť modrý chodník. Dolina cerí svoje krásy a my sme z nej unesení viac, ako Danko po objavení Ortograficko-gramatického slovníka slovenčiny. Na ľavej strane sa nachádza Malá Bašta, Predná Bašta, Satan, na pravej strane Kôpky, Veľká Kôpka a priamo pred nami je Mengusovský Volovec.

Na Chatu pod Rysmi

Po prejdení úchvatného úseku Mengusovskej doliny sa dostávame k turistickému smerovníku označujúcemu bod Rázcestie pri Žabom potoku. Na tomto mieste pokračuje modrý chodník smerom na Kôprovský štít, a je tu taktiež červená značka. Volíme si druhú alternatívu, ktorá nám bude robiť garde až na samotný vrchol. Od Rázcestia pri Popradskom plese sme veľa výškových metrov nezdolali, takže teraz bude začínať turistický ekvivalent Veľkej Pardubickej.

Postupne nechávame jednotlivé výškové metre za nami a začíname sa potiť ako jazzmani o polnoci na STV2. Aktuálne jesenné počasie však praje a občasná oblačnosť pridáva výstupu neopakovateľnú atmosféru. Konečne sme dačo nastúpali a dostávame sa ku technicky náročnejšiemu úseku, ktorý našťastie zjemňujú osadené fixné reťaze a rebríky. Keby tu boli už na začiatku 20. storočia, tak by Lenin častejšie chodil do hôr a nemusel sa zamýšlať nad revolúciou.

Po zdolaní ďalšej časti turistického chodníka začíname rozoznávať kontúry známej Chaty pod Rysmi. Tá stojí na svojom mieste už od roku 1933. Prejdeme okolo osadenej autobusovej zastávky a útočíme na terasu a ponuku nápojov. Čapované pivo zanecháva extatické pocity a stavím sa, že ma od nirvány delili len minúty.

Vychutnávame si výhľady na celé okolie. O pozornosť sa hlási Ťažký štít, Dračia brána, Veľká Kôpka a, samozrejme, Jožo Kubáni, ktorý tu nemohol chýbať. Kráčal však smerom, kam nešiel nikto iný. Asi išiel točiť reportáž o svištovi vrchovskom a jeho príprave na hibernačné obdobie počas zimných mesiacov alebo také niečo.

Útok na Rysy

Po oddychu na chate opäť pokračujeme za stanoveným cieľom. Ten sa približuje každým krokom a zdolaným výškovým metrom. Ideme okolo upozornenia na zákaz nosenia lodičiek v tomto teréne. To nám odľahlo. Ešte, že sme si dnes žiadne so sebou nezobrali. Z nejakého dôvodu sa počet turistov priamo úmerne zvyšuje na solídny počet. Nechcem si predstavovať tie zástupy, pokiaľ by sme začínali s výstupom neskoršie.

Dostávame sa ku Sedlu Váha toporiacemu sa do výšky 2 337 m n. m. Ostáva zdolať posledný úsek. Sme uchvátení z výhľadov na všetky svetové strany. Opäť sa utvrdzujeme v tom, že Tatrám nie je náročné podľahnúť. Omotali si nás okolo prsta skôr ako Monika Lewinsky Billa Clintona. Až na ten rozdiel, že toto by mohol byť funkčný vzťah bez škandálov. Postupne vchádzame do Moniky, teda, ehm… do záverečnej časti výstupu a konečne zazrieme samotný vrchol len pár krokov od nás.

Sme vo výške 2 499 m n. m., a poviem pravdu, nie je zlé byť na najvyššom poľskom vrchu. Z poľskej strany vidíme prichádzat početné davy, ale keď zbadáme trasu, ktorú musia zdolať, tak v duchu ďakujeme alpínskej orogenéze za vrásnenie vykonané na slovenskej strane. Panoramtické výhľady sú neuveriteľné a začíname sa cítiť ako Maria Curie-Skłodowska. Tiež žiarime.

Nesmieme zabudnúť na vyhotovenie spomienkových fotografií, pretože ide o skutočne nádherné miesto. Po krátkom oddychu si zbalíme veci a začneme s postupným zostupom s cieľovou destináciou na Štrbskom plese. Cestou dole sa cítime v povznesenej nálade, za ktorú by sa nemusel hanbiť ani Snoop Dogg. Pokiaľ ste na Rysoch doteraz neboli, tak si ich môžete označiť ako svoj najbližší turistický cieľ. Verte, nebudete ľutovať.