Slovensko ponúka značný počet alternatív na turistické vyžitie. Môžete navštíviť Tatry, Malú Fatru, Veľkú Fatru, Nízke Tatry a ďalšie interesantné pohoria. My sme sa ocitli na samom juhu krajiny, kde je to už len na skok ku našim južným susedom. Nie, neboli sme na sezónnom zbere uhoriek v Kravanoch nad Dunajom. Rozhodli sme sa zdolať Burdu!

Pre tých, ktorí sa teraz čudujú a nechápavo škrabú cepínom po hlave, priblížim toto pohorie. Burda, ako je uvedené v nadpise, tvorí najmenšie pohorie na našom území. Najvyšší vrch nesie meno Plešivec a dosahuje výšku (v tomto prípade skôr nížku) 396 m n. m. Výhľad z neho by ste hľadali len s veľkými obtiažami, keďže sa nachádza v hustom lese.

V minulosti bola Burda známa aj pod označením Kováčovské kopce. Nájdeme tu dve národné prírodné rezervácie – Burdov a Leliansky les. Zaujímavosťou je sopečný pôvod pohoria. Vulkanická aktivita ukazovala svoje možnosti vo vodnom postredí a jej centrá boli v maďarskom Börzsöny a Pilis. Dosť bolo teórie, nasaďme si mačky, naostrime cepíny a vyrazme za neobyčajným dobrodružstvom.

Štart vo výške 108 m n. m.

Áno, čítate správne. Začíname vo výške, ktorá neznie veľmi turisticky. Označenie polohy na turistickom smerovníku „Kováčov, Dom dôchodcov“ to len podčiarkuje. Nachádzame sa približne na polceste medzi obcami Kamenica nad Hronom a Chľaba. Napojíme sa na spoločnú červeno-modrú trasu a vyrážame za nezvyčajnými zážitkami.

Začíname sa predierať húštinou vedúcou popri domove dôchodcov. Miestni obyvatelia domova pravdepodobne nevedia spracovať čo vidia. Plne im rozumiem. Tiež by som sa divne pozeral na cudzích ľudí zakrádajúcich sa popri plote ich zariadenia. Snažíme sa viac sústrediť na les, do ktorého sa pomaly vnárame. Pravedpodobne sme už vo výške 135 m n. m. Kyslíkové bomby tentokrát ostanú nedotknuté.

Postupne sa cítime viac turisticky a užívame si okolie, či vzorovo vychodený značený lesný chodník. Nadšenie zdieľajú aj početní zástupcovia hmyzej ríše. To, že si našli objekt na raňajky je len jednostranné víťazstvo. Bohužiaľ, nie pre nás.

Pod Kótou 344

Názov môže čiastočne evokovať krycie meno tajnej vojenskej oblasti. V tomto prípade ide o ďalší názov bodu, na ktorom leží turistický smerovník. Postupne sa ku nemu približujeme a z nejakého bližšie nešpecifikovaného dôvodu si Burda získava naše sympatie. Míňame smerovník a pokračujeme k vyhliadke Skaly, ako najkrajšej časti dnešného turistického snaženia. Hmyzí kamaráti evidentne dali vedieť aj svojej vzdialenej rodine, že sme tu. Jeho odháňanie miestami evokuje pokus o kvalifikáciu do súťaže o najlepšieho tanečníka breakdance na Podunajsku.

Prichádzame na Skaly a otvára sa skutočne nádherný výhľad na okolie. Ostrihomská bazilika a kľukatiaci sa Dunaj vytvárajú nezvyčajné scenérie. Juh Slovenska ponúka množstvo skrytých pokladov a táto vyhliadka je určite jedným z nich. Strávime tu nejaký čas, osviežime sa a pomaly ideme smerom do Kamenice nad Hronom.

Spoločnosť nám na trase začne robiť Náučný chodník Kováčovské kopce. Vďaka nemu sa dozvedáme viac o vulkanickom pôvode pohoria. Napríklad aj to, že je tvorené andezitovými pyroklastikami zo skupiny neogénnych až kvartérnych vulkanitov.

Cesta do Kamenice nad Hronom

Náučný chodník kopíruje taktiež Mariánska cesta prechádzajúca Burdou. Tá pokračuje Štúrovom, cez Katedrálu Panny Márie a svätého Vojtecha, čiže baziliku v Ostrihome a niekde ďalej do Hungárie. Takto ďaleko však neplánujeme ísť. Jednak sa nám nechce a dvak je neuveriteľne teplo. Cestou vidíme pár ďalších pokusov o vyhliadku, avšak to sú len výkriky do tmy oproti tej, kde sme boli.

Stretávame prvých ľudí na dnešnom turistickom okruhu a sme radi, že nie sme jediní, kto mal nápad dobývať Burdu. Čoskoro začneme v diaľke vidieť prvé domy patriace Kamenici nad Hronom. Vyjsť z lesa na priame slnko je pomerne zaujímavý teplotný šok. Prichádzame do ľudoprázdnej obce a tých pár obyvateľov, čo nás vidí, veľmi nerozumie tomu, prečo sme sa vybrali na turistiku práve sem. Nevadí, tiež nerozumiem Michelson-Morleymu experimentu prenikaniu Zeme cez luminoferózny éter a nesnažím sa ho pochopiť.

Z obce je to k štartovaciemu bodu pri domove dôchodcov ešte 2 a pol kilometra po asfaltovej ceste. Trasu nám kráti pohľad na Burdu a odhalené skaly po ľavej strane. Je to zaujímavé, ale daný kút krajiny má v sebe niečo podmanivé, čím si nás postupne získal. Burda nám pripomenula, že pohoria nemusia byť vysoké na to, aby boli turisticky atraktívne pre širokú verejnosť.