Belianske Tatry dozaista odmenia každého návštevníka. Prím tu hrajú vápencové a dolomitové steny, trávnaté svahy a široké spektrum vegetácie. Medzi najvyššie vrchy patria Havran (2 152 m n. m.), Ždiarska vidla (2 142 m n. m.) a Hlúpy (2 061 m n. m.). Poďme sa pozrieť na realizovaný prechod touto jedinečnou lokalitou zo Ždiaru do Tatranskej Javoriny.
Uvedená časť Tatier je špecifická vysokým stupňom ochrany. Od roku 1978 správa TANAP-u uzavrela väčšinu jej územia. Dôvodom je ochrana významnej fauny a flóry. Pre verejnosť sú prístupné doliny Predné Meďodoly, Zadné Meďodoly, Dolina Siedmich prameňov a Náučný chodník Monkovou dolinou. Chodník vedie z obce Ždiar cez Vyšné Kopské sedlo až na Kopské sedlo.
Náučný chodník Monkova dolina
Plánovaný prechod Belianskymi Tatrami zahŕňal štart z obce Ždiar, konkrétne z časti Strednica. Odtiaľ ešte polorozospatí (budík o 3:40 ráno vie spraviť s telom harakiri) zahajujeme dnešný výstup. Naše pohľady sa upínajú na vrchy Ždiarska vidla a Havran. Vyzerajú úchvatne a s veľkými očakávaniami sa napájame na Náučný chodník Monkovou dolinou.
Príjemná prechádzka lesom je podložená edukačnými tabuľami, vďaka ktorým sa dozvedáme niečo nové. Vieme, aké rastliny tu stretneme a vieme, aké zvieratá tu nechceme zahliadnuť. Vzdelávacia stránka túry splnená, môžem si otvoriť pivo. Postupne sa meniaci rovinatý terén prechádza do suverénneho stúpania. Niekoľko úsekov dá zabrať a človek musí byť skutočne opatrný. Poviem vám, na to, že seriál Monk bol lepší priemer, tak jeho dolina je kvalitou vysoký nadpriemer.
Do popredia sa dostávajú skalnaté útvary. Tie sú po opustení lesa ešte vizuálne výraznejšie. Spoločnosť nám robí Opálená skala a Hlasná skala. Vodopád Rígeľského potoka sa taktiež nedá svojim pôvabom zahanbiť. Aktuálne sa už nachádzame v časti, kde bujnie vegetácia viac ako hormóny u priemerného pubertálneho stredoškoláka. Pokračujeme turistickým chodníkom a dosahujeme Široké sedlo vo výške 1 825 m n. m.
Belianske Tatry vo svojom najkrajšom vydaní
Koľko krát ste stratili skutočne reč v Tatrách? Mne sa to stalo v pár prípadoch. Napríklad na Ostrom Roháči, Jakubine, Kôprovskom štíte a pri cenách parkovania. Široké sedlo však môžem bezpochyby zaradiť na pomyselný Olymp dychberúcich výhľadov k popredným miestam. Pred nami sa týči masívna Ždiarska vidla s Havranom v pozadí, a po ľavej strane Vysoké Tatry. Kežmarský štít, Lomnický štít, Pyšný štít, Jahňací štít a Ľadový štít, to je len základný zoznam vrchov hlásiacich sa o našu priazeň.
Po dokochaní sa (ak existuje taký výraz), robím niekoľko spomienkových snímok tohto podmanivého miesta. V duchu oceňujem vápencové a dolomitové podložie danej časti Tatier za ich vykonané dielo. Aktuálnemu výhľadu uďelujem pomyselných desať zimných uzáver z desiatich. Po krátkom občerstvení ideme na susedné Vyšné Kopské sedlo. Cestu ešte spríjemní blízkosť trojice kamzíkov konzumujúcich vegetáciu ignorujúc prítomnosť udiveného človečenstva.
Vyšné Kopské sedlo so zostupom do Kopského sedla
K Vyšnému Kopskému sedlu trvá cesta necelých 20 minút. Prichádzame do najvyššieho bodu dnešného výstupu. Sme vo výške 1 933 m n. m. Pozeráme smerom na pokračujúci hrebeň Belianskych Tatier cez Zadné Jatky, Prostredné Jatky a Predné Jatky. Za nimi je Bujačí vrch týčiaci sa nad obľúbenou Chatou Plesnivec.
Otváram si high proteinovú tyčinku s presne vypočítanými kalóriami a sacharidami na podporu mojej výkonnosti. Táram, otváram si ďalšie pivo a s pokojom tibetského mnícha, ktorý dosiahol prevtelenie do bódhisattvu Avalókitéšvaru, pokračujeme smerom ku Kopskému sedlu. Vieme, že máme pred sebou ešte značnú časť trasy.
Po príchode do Kopského sedla sa usadíme za drevený stôl a oddychujeme. Stretávame Češku, ktorá tvrdí, že v Bjělanských Tatrách ještě nebyla a jak je tu báječne. Súhlasne prikyvujeme hlavami a vravíme, že my sme tiež dnes prišli o toto pomyselné panictvo. O chvíľu sa lúči a odchádza do Ždiaru. Vybehneme ešte pozrieť Dolinu Bielych plies a mierime do Zadných Meďodolov.
Zadnými Meďodolmi do Tatranskej Javoriny
Dolina Zadné Meďodoly skrýva v sebe množstvo príbehov. V minulosti bola využívaná ako obchodná i pašerácka trasa z Uhorska do Poľska. Baníctvo sa taktiež podpísalo na jej pomenovaní. Aspoň tak tvrdia informačné tabule smerom z Kopského sedla do tejto doliny. Na dĺžke 3 a pol kilometra poskytujú Zadné Meďodoly úchvatné prírodné výjavy.
Cesta dolinou je prevažne vychádzková. Ide o postupné klesanie. V tomto aspekte je opakom Monkovej doliny. Popri nás tečie Meďodolský potok, z ktorého pijeme a zároveň dúfame, že neskončíme spoločne na infekčnom. Pravá strana nás celý čas fascinuje výhľadom na Muráň. Vrch je súčasťou hrebeňa Belianskych Tatier. Dolina neustále ponúka naozaj čarovné výjavy.
Čoskoro sa napojíme na asfaltovú cestu značiacu blízkosť civilizácie. Počet ľudí sa priamo úmerne zvyšuje a my prichádzame do rázovitej obce Tatranská Javorina. Povinnosťou je obhliadka známeho dreveného kostola sv. Anny. Po absolvovaní „must be“ záležistosti vyrazíme na autobusovú zastávku, aby sme chytilo spoj do Ždiarskej Strednice, odkiaľ sme ráno začínali.
Pokiaľ ste v Belianskych Tatrách ešte neboli, prípadne rozmýšlate, či sa vám sem oplatí ísť, zahoďte obavy, zbalte si do ruksaku občerstvenie, potrebné veci a vyrazte na dobrodružstvo. Neďakujte mi za tip, stačí keď ma pozvete na high proteinovú tyčinku.
