Sivý vrch je najzápadnejší vrchol Západných Tatier. Dosahuje výšku 1 805 m n. m., a vďaka svojej dostupnosti sa teší veľkej obľube u širokej verejnosti. Tvoria ho predovšetkým vápence a dolomity vytvárajúce jedinečný výškový bod. Sivý vrch sa vďaka svojmu charakteristickému zovňajšku nestratí ani v konkurencii známejšieho Ostrého Roháča, Baníkova, či Baranca a jednoznačne stojí za zdolanie.
Západotatranský Sivý vrch môžete navštíviť z viacerých smerov. Každá trasa ponúka neopakovateľný zážitok rovnajúci sa konzumácii malajzijskeho pokrmu penang assam laksa servírovaného samotným Petrom Stašákom. Trasa vedúca z obce Jalovec cez Babky (nie, neprechádzame vestibulom miestneho domova dôchodcov) ponúka výnimočný pohľad na Salatín, Spálenú, Pachoľu, či Baníkov. Ďalšou možnosťou je žltý chodník z obce Zuberec. Ten síce nie je veľmi frekventovaný, za to je však dlhý.
Pri dlhšom prechode Západnými Tatrami cez Sivý vrch, sú v obľube chodníky z Roháčskej doliny. Tie sú známe zvýšenou náročnosťou a uspokoja aj zvrátenejšie turistické povahy. Pokiaľ ale chcete zažiť neopakovateľný turistický zážitok, odporúčame zvoliť červený turistický chodník vedúci z obce Huty cez Radové skaly. Práve touto spektakulárnou trasou sme sa vybrali dobyť Sivý vrch a zažiť pocit dosiahnutia vrcholu. Turistického, samozrejme.
Horáreň pod Bielou skalou ako štartovacie miesto
Na danom mieste začíname západotatranskú epopeju. Auto nechávame odparkované na priľahlej voľnej ploche a prítomnosť množstva ďalších motorových vozidiel indikuje zvýšený počet turistov na trase. Turistický smerovník ukazuje nadmorskú výšku 940 m, a dĺžka výstupu predstavuje hodnotu rovných 3:00 hodín. Na počesť uvedených údajov slávnostne otvoríme plechovky osviežujúceho chmeľového nápoja. S prvými dúškami prechádzajúcimi tráviacou sústavou začíname zdolávať výškové metre.
Sivý vrch nám od začiatku nič nedaruje a je jasné, že sa jeho dnešné pokorenie nebude nachádzať v turistických análoch v kategórii „Soft“. Teda, mohlo by sa, pokiaľ by som sa volal Reinhold Messner. Ten na raňajky jedáva Kriváň aj s kamzíkmi a zapíja ho pohárom kvalitného Gerlachovského štítu. Na túto úroveň sme ešte nedosiahli.
Nechávame za sebou prvých turistov a konštantným tempom prichádzame pod Bielu skalu. Podľa nej nesie meno horáreň odkiaľ sme začínali. Rozhodneme sa na ňu vyliezť. Náročnosť je na nízkej úrovni, takže čoskoro sme na jej vrchole a vidíme prvé panoramatické výhľady do celého okolia. Chočské vrchy s Liptovskou Marou vytvárajú podmanivú prírodnú scenériu.
Radové skaly pripomínajú skalné mestečko
Po zostupe z Bielej skaly ideme ďalej po červenom chodníku. Ten nás vedie hranicou Národnej prírodnej rezervácie Sivý vrch. Podľa okolitého prostredia nie je náročné uhádnuť, prečo sa dané územie nachádza v uvedenom stupni ochrany. Postupne sa dostávame k najväčšiemu lákadlu aktuálnej trasy v podobe Radových skál. Pri nich sa vápencovo-dolomitový podklad pohral so svojim dielom viac než účastnici šou VyVolení so svojou sebaúctou.
Pred nami sa začínajú ukazovať ďalšie obrysy týchto skál a každým prejdeným krokom odhalujú svoje vzdialenejšie kontúry. Rozmýšľame, kadiaľ pomedzi ne môže viesť turistický chodník. To je však problém našich budúcich „ja“. Teraz sa tým nebudeme zbytočne zaťažovať. Je jasné, že prechod týmto úsekom sa vryje do pamäti na veľmi dlhú dobu.
Vchádzame do „skalného mestečka“, ktoré pre nás evidentne pripravilo interesantný turistický zážitok. Zvyšujeme opatrnosť chôdze. Nachádzame aj prvé fixné reťaze, ktorými si pomáhame pri prechode náročnejšími úsekmi. Niektoré miesta sú ťažšie zdolateľné a sme pri nich v pózach, ktoré by ste len ťažko hľadali aj na OnlyFans. Radové skaly sú neopakovateľný prírodný výjav hodný navštívenia. Miestami od úžasu nechápeme a miestami zahrešíme tak, že svište uvažujú nad harakiri, len aby to viac nemuseli znova počuť.
TOP 4 užitočné aplikácie pre každého turistu
50 odtieňov Sivého vrchu
Absolvovanie Radových skál v nás zanechalo euforické pocity rovnajúce sa skonzumovaniu celého balenia Marťankov. Najvyšší bod Sivého vrchu sa zdá byť na dosah. Musíme však zdolať ešte niekoľko desiatok výškových metrov, aby sme sa mohli slávnostne odfotiť s vrcholovou tabuľou. Podľa zvýšeného počtu okolného osadenstva budeme musieť použiť mierne donucovacie prostriedky počas uzurpovania voľného miesta na vrchole.
Sme tu! Dosiahli sme najvyšší bod dnešného výstupu s hodnotou 1 805 m n. m. Ten sa s nami pohral počas výstupu ako Christian Gray so svojou konkubínou, avšak jednoznačne to stálo za to. Užívame si kruhové výhľady a ponúkané scenérie na Oravu, Liptov i samotné Západné Tatry, ktorým dominujú Skriniarky i Baníkov so susedným Príslopom. Nachádzame si miesto pri vrcholovej tabuli, a po vyhotovení obligátnych snímok ideme trochu nižšie, aby sme si ľahli do trávy a načerpali energiu na cestu späť. Tú budeme potrebovať, pretože prejsť niektoré úseky Radových skál bude opäť stáť život niekoľkých svišťov.
Užívame si chvíle strávené na najzápadnejšom vrchole Západných Tatier. Ide o nezabudnuteľný výstup, ktorý ostane v spomienkach ešte dlho po jeho dokončení. Pobalíme si veci a nonšalantným krokom zahájime zostup k Horárni pod Bielou skalou, odkiaľ sme ráno štartovali naše dobrodružstvo. To znamená jediné – Christian Gray si narozdiel od svišťov príde opäť na svoje.
