Červená, žltá, zelená a modrá. Nie, nezavádzame ďalšie svetelné prvky na semafory ani nevyberáme tieto konkrétne farebné gumové cukríky z balenia. Sú to jedinečné farby známe každému turistovi. Vedeli ste však o ich pravom význame z pohľadu farebnosti?
Slovenská republika je jedným zo svetových lídrov v oblasti značkovania turistických trás. Na našom území máme viac ako 15 000 km značených chodníkov, s týmito farbami. Jedná sa de facto o spoločné nehmotné dedičstvo s bohatou históriou. Prvé turistické značky realizoval Sitniansky klub v Štiavnických vrchoch už v roku 1874.
Za uplynulých 150 rokov od prvej uvedenej značky v okolí obce Hodruša sa toho veľa menilo. Farebnosť i význam sa odlišoval od lokality. Čo platilo v Malých Karpatoch, neplatilo v Tatrách. V súčasnosti však značenie definuje slovenská technická norma STN 01 8025. Jedná sa skutočne o európsku raritu!
Poďme sa teda pozrieť bližšie na tento farebný výmysel s rozmermi 100 x 100 mm (áno, značka má presne definované rozmery v milimetroch), ktorý nám pomáha prísť do cieľa.
Červená turistická značka
Červená značka je pomyselná kráľovná medzi ostatnými. Bez preháňania ju môžeme povýšiť na turistický Rolls-Royce. Dobre, možno sme trochu prehnali, avšak to len na zvýraznenie jej dôležitosti. Červenou farbou sa označujú významné diaľkové trasy. Najznámejšia z nich na našom územi je Cesta hrdinov SNP. Poznáme však aj ďalšie diaľkové trasy ako Rudná magistrála, či Veľkofatranská magistrála.
Žltá turistická značka
Žltú značku pokojne označíme za protipól červených diaľkových magistrál. Pokiaľ uvidíte niekde na strome alebo na skale žltý pás ohraničený dvomi bielymi pásmi, buďte si istí, že ide o krátku alebo jednoduchšiu trasu. Žlté značky vedú na významnejšie trasy a zvyknú sa nachádzať v blízkosti obydlí. Vhodný príklad je žltá trasa z obce Závažná Poruba na najvyšší bod nádherného vrchu Poludnica. Na ňom už preberá dirigentskú taktovku modrá farba.
Modrá turistická značka
Týmto nonšalantným premostením z jednej farby k druhej sa dostávame k významu modrého turistického značenia. Pri danej farbe hovoríme o strednej náročnosti trasy, prípadne o bočných „hrebeňovkách“. Značkári ňou spravidla označujú aj dlhé doliny, kadiaľ by sme, s miernou nadsázkou, nechceli ísť ani autom. Ideálny príklad modrej trasy je chodník Jánskou dolinou z obce Liptovský Ján až ku Chate M. R. Štefánika. Dĺžka? 18 kilometrov.
Zelená turistická značka
Posledné prevedenie zvolené Klubom slovenských turistov na skompletizovanie farebného kvarteta má zelený variant. Uvedená farba je určená pre kratšie trasy miestneho významu. Žiadnu zelenú magistrálu teda v turistickej mape hľadať nemusíme. Dobrý príklad na zelené značenie je chodník od Bieleho potoka v Terchovej, idúci cez Malý Rozsutec k Sedlu Medzirozsutce.
Pevne verím, že ste sa dozvedeli niečo nové, či už v krátkosti o histórii značenia alebo o význame jednotlivých farieb. Najbližšie, keď sa budete nachádzať na trase a uvidíte dané farebné prevedenie, môžete aspoň s približným odhadom vedieť, čo vás čaká.
Použité zdroje:
https://www.kst.sk/sk/article/turisticke-znacky
https://www.teraz.sk/slovensko/turisticke-znacenie-slovensko-norma/155194-clanok.html
