Oravské Beskydy patria medzi najvyššie slovenské pohoria. Dominujú im predovšetkým tri vrcholy, a to – Babia hora (najvyšší vrch pohoria), Pilsko a Malá Babia hora. Oravskými Beskydami vedie štátna hranica s Poľskou republikou, čo značí zvýšený výskyt milovníkov krówiek. Časť územia patrí do Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava. Táto skutočnosť zvyšuje atraktivitu územia, ktoré sme si zvolili za náš cieľ.
Začiatok pri Chate Slaná voda
Oravské Beskydy boli doteraz pre nás veľkou neznámou. Vedeli sme, že chceme jedného dňa vyjsť na Babiu horu, ako najvyšší bod pohoria, avšak vždy tento nápad niečo prekazilo. Konečne prišiel Saturn a Neptún do vhodnej konjuktúry a už nič nebránilo zahájeniu oravského dobrodružstva. Cesta do krajiny zázrakov a. k. a. na Oravu sa niesla v znamení zvýšenej záťaži tlmičov automobilu.
Po poriadnom vytrasení smerom ku Chate Slaná voda, odkiaľ plánujeme zahájiť výstup, sme našli vhodné miesto na parkovanie. Hádžeme na seba turistické veci a očakávame príchod osoby zodpovednej za výber parkovného. Nikde nikoho. Ešte sa netešíme, pretože som si pozrel recenziu na parkovisko (!), kde bolo uvedené, že príde človek na bicykli, čo má danú činnosť na starosti. Na sekundu som sa otočil a už sa ku nám prirútil rýchlosťou machu strážnik zodpovedajúci opisu. Netušíme odkiaľ sa vzal. Jednoducho sa len zhmotnil pri nás. Po obligátnej platbe štartujeme dnešný výstup a smerujeme na Malú Babiu horu.
Súkromná cesta na Malú Babiu horu
Začiatok sa nesie v znamení chôdze po asfalte. Veľmi ho neobľubujeme ale zhodneme sa, že je kvalitnejší ako ten, po ktorom sme išli autom. Aktuálna časť je označená ako náučný chodník. Je však skoro ráno a nechceme vyrušovať mozgové bunky nejakými novými informáciami. Čoskoro sa dostaneme na turistický chodník červenej farby. Tu konečne začína poriadne El Dorádo a dlho odopierané stúpanie začína vystrájať v plnej kráse.
Výškové metre odkrajujeme svižnejšie než účastníci Hviezdnej roty svoju sebaúctu. Okolitý les je pokojný a veríme, že nikde v blízkosti nebude ten pán, čo zbiera maliny v huňatom kožuchu. Dávame si do tela čoraz viac a po namáhavom úseku konečne vychádzame z lesa. Sme vo výške 1 450 m n. m. a vieme, že na Malú Babiu horu to už nebude dlho trvať. Po pravej strane sa týči Babia hora a pokiaľ sme si mysleli, že aktuálna trasa bola namáhavou, cesta hrebeňom nám dá dvojitý kop z otočky na prebratie.
Prichádzame na Malú Babiu horu do nadmorskej výšky 1 517 m. Tá predstavuje tretí najvyšší bod Oravských Beskýd. Stretávame prvých ľudí dnešného dňa, primárne Poliakov. Užívame si pohľad na Pilsko ležiace oproti nám. Vieme, že v budúcnosti sa vyberieme aj na tento výškový bod. Sem-tam sa odzdravíme „cześć“ a po krátkej pauze a niekoľkých vyhotovených záberoch zahájime pokračovanie smerom na Babiu horu. Menšie klesanie nepridáva úsmev na tvári, lebo všetky stratené výškové metre budeme musieť opäť nabrať.
Zimný Lysec – keď vo Veľkej Fatre stratíte slová
Babia hora je skutočne jedinečná
Krásne miesta platia daň v podobe masových návštev ľudí, ktorí sa do danej oblasti úplne nehodia. Živým príkladom je niekoľko občanov poľskej národnosti, ktorí si povedali, že ísť do snehu len v rifliach a topánkach v štýle converse bude dobrý nápad. Áno, je to geniálna myšlienka, pokiaľ chcete získať solídne umiestnenie v ankete o Darwinovu cenu. Tu sme však pre istotu nechávali priestor týmto kaskadérom nech prejdú, aby vyskúšali účinky gravitácie na telo niekde mimo nášho dosahu.
Ako postupujeme ďalej v turistickom snažení, čoraz viac si užívame pobyt na slovensko-poľskom pohraničí. Práve týmto hrebeňom prechádza štátna hranica. Výhľady na obidve strany majú čo ponúknuť a sami seba sa pýtame, prečo sme sem neprišli už skôr? Každým ďalším krokom sa pomaly približujeme k vrcholu Babej hory. Sme v očakávaní panoramatických scenérií, ktoré majú prísť. Zvýšená koncentrácia ľudí v diaľke značí, že cieľ je blízko. Už len pár zadychčaných krokov cez kamenné útvary a vchádzame na vrchol ležiaci vo výške 1 724 m n. m.
Ak sme čakali úžasné výhľady, tak toto ich mnohonásobne prekonalo. Západné Tatry, Oravská priehrada, Nízke Tatry, Malá Fatra, i nejaké poľské záležitosti s divnými pomenovaniami. To všetko je úžasné a strácame reč rýchlejšie, ako netopiere hlavy v blízkosti Ozzyho Osbourna. Do reality nás okamžite dostane silnejší vietor, s ktorým vybabreme utiahnutím sa k menšiemu kamennému múru. Je tu asi ďalších štyridsať ľudí, takže telesné teplo máme garantované. Len tak oddychujeme a vychutnávame genius loci miesta podobne ako Snoop Dogg svoju tohtoročnú odrodu.
Po nasýtení všetkými majestátnosťami zahájime zostup. Chodník žltej farby bude robiť spoločnosť až ku chate, odkiaľ sme ráno vyrážali. Klesanie je zdĺhavé a nadávame na potoky vody tečúce chodníkom. Keď sa topánky dostatočne napijú a osviežia, spravíme si prestávku pri rozhľadni Šťaviny. Počas klesania sa už len viacmenej vyhýbame ostatným návštevníkom. Hviezdoslavovu hájovňu pozrieme len tak jedným okom a Hviezdoslavovou alejou slávnostne prichádzame k autu. Únava na seba nenechá dlho čakať, ale pocity eufórie jej dávajú pomyselný knock-out. Malá Babia hora a Babia hora stoja za turistický hriech!
